Pán Antony McCallum je britský profesionálny fotograf. Svojou kvalitnou prácou nezištne dokumentuje podujatia spojené s uchovávaním pamiatky československých vojnových veteránov. Je obetavý Priateľ Mieru a veľký podporovateľ Servare et Manere.
O iniciatíve
Strom pokoja, (anglicky: Tree of Peace, nemecky: Der Friedensbaum, Francúzsky: L’Arbre de la Paix) je globálna medzinárodná iniciatíva, ktorá vznikla na Slovensku. Projekt vznikol pri príležitosti 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a bol iniciovaný žilinským krajinným architektom Markom Sobolom. Hlavnou náplňou projektu je podporiť posolstvo mieru výsadbou pamätných stromov na všetkých kontinentoch. Výsadby stromov po celom svete vytvárajú medzinárodnú sieť priateľstiev na základe ktorých sa buduje Svetová mapa mieru (anglicky: World Map of Peace). Projekt sa vo svojom začiatku spájal s prvou svetovou vojnou, ktorá mala veľký vplyv aj na Sobolovu rodinu. Jeho pradedo Ondrej Sobola (Andreas/András Szobola) zomrel na ruskom bojisku na neznámom mieste. Táto udalosť autora inšpirovala k vytvoreniu živého pamätníka, ktorý na jednej strane pripomína nezmyselné vojenské konflikty, na druhej strane však predstavuje rast, prosperitu a úctu k našim koreňom a histórii.
Toto univerzálne posolstvo spájajúce národy v súčasnosti už nie je spojené iba s prvou svetovou vojnou, ale všeobecne s potrebou mieru a vyhýbaniu sa globálnym vojenským konfliktom. Jeho hlavným nástrojom je strom, živý organizmus, ktorý predstavuje rast, prosperitu a prírodu. Výsadba stromov poukazuje na globálne environmentálne problémy a posilňuje solidaritu ľudstva v snahe rešpektovať prírodu a jej zdroje. Týmto spôsobom sa iniciatíva stáva univerzálnym a jeho realizácia je umožnená vo všetkých krajinách sveta. Výsadbou stromov chceme poukázať tiež na nezmyselné drancovanie prírody vo všetkých jej sférach – na súši, v oceánoch či na znečistenie ovzdušia. Všetky konania v rozpore s porozumením medzi národmi a zneužívaním prírodných zdrojov vedú k veľkým obetiam. Oficiálne logo iniciatívy pozostáva z holubice – všeobecného symbolu mieru, ktorý sa spája so stromom – hlavným nástrojom projektu. Projekt je realizovaný ako dobrovoľná a komunitná služba občianskeho združenia Servare et Manere. Strom pokoja je hnutie zdola a tento projekt je kolektívnou aktivitou, ktorá napĺňa svoje poslanie na národnej a medzinárodnej úrovni. Všetci členovia vykonávajú svoju činnosť pre združenie pro bono. Ako organizácia s Osobitným poradným štatútom v Hospodárskej a sociálnej rade Organizácie spojených národov (UN ECOSOC) bude Servare et Manere prispievať aj k plneniu cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 v Slovenskej republike a v partnerských krajinách medzinárodnej iniciatívy Strom pokoja.
Strom pokoja je európsky, medzinárodný a prísne apolitický projekt. Jeho hlavnou myšlienkou je posolstvo mieru a porozumenia prostredníctvom motta: „Urobme láskavosť miazgou tohto sveta“.
STROMOV POKOJA
ZÚČASTNENÝCH KRAJÍN
PLÁNOVANÝCH STROMOV
Ondrej Sobola
Ondrej Sobola, Andreas/András Szobola (7. august 1880 Lalinok, Rakúsko-Uhorsko – † 31. december 1918, úradne) bol vojak rakúsko-uhorskej armády. Jeho smrť na neznámom mieste počas prvej svetovej vojny bola inšpiráciou k myšlienke vzniku Stromu pokoja. Ondrej sa narodil v obci Lalinok do roľníckej rodiny. Dnes je Lalinok miestnou časťou obce Divinka v okrese Žilina. Za manželku si 31. augusta 1900 zobral Jozefínu Rapšíkovú z Keblova v rímsko-katolíckom kostole v Dlhom Poli. Ondrej bol do armády odvedený v roku 1901. Spolu so starším bratom Štefanom, podobne ako mnoho lalinčanov, skúšali hľadať šťastie a obživu v zahraničí. Vysťahovalectvo sa dotklo väčšiny rodín severného Slovenska, nakoľko z tohto regiónu pochádzali tí najchudobnejší obyvatelia. Vysťahovali sa často celé rodiny. Okolo roku 1906 teda bratia odcestovali do Spojených štátov amerických a ich bydlisko bola štvrť Clifton Heights v Delaware County v štáte Pennsylvania. Ondrej sa medzi rokmi 1907 – 1910 vrátil domov. Jeho mladší brat Ján vycestoval do Philadelphie 23. marca 1909. Ondrej do Spojených štátov opäť pricestoval 30. novembra 1910 a bola to jeho posledná cesta do tejto krajiny. Z dôvodu svojho pobytu v Pensylvánii sa v roku 1912 nezúčastnil povinných vojenských manévrov.
Do Lalinka sa vrátil pred rokom 1914 a po vypuknutí prvej svetovej vojny 4. augusta 1914 narukoval k rote Železničného zabezpečovacieho oddielu v Čadci, 15. domobraneckého pešieho pluku (maďarsky: 15. népfelkelő gyalogezred ütközetei) ako záložník. Začiatkom vojny slúžil na čadčianskej železničnej stanici a neskôr ho nasadili do ostrého boja na východnom fronte v Haliči. Vynechávanie manévrov, vyšší vek a ďalšie okolnosti mali pre Ondreja fatálne následky. Od roku 1915 je nezvestný a pravdepodobne zomrel na neznámom mieste. Úradne bol za mŕtveho vyhlásený až v roku 1930 po mnohých intervenciách jeho manželky s oficiálnym dátumom smrti 31. decembra 1918.
Rumunská kráľovská rodina: Kráľovská medaila za vernosť (Medalia Regală pentru Loialitate), prvý slovenský laureát.
Franko-neapolská vetva kráľovskej dynastie Bourbonovcov – Oboch Sicílií: Rád konštantiniánských rytierov sv. Juraja, bronzová Medaila Benemerenti.
Dynastia Romanovcov: Cisárska pamätná medaila „Na pamiatku 100. výročia veľkej vojny, 1914-1918“ udelená za zásluhy o zachovanie pamiatky na vojakov prvej svetovej vojny v projekte Strom pokoja. Poznámka: v súčasnosti nenosená.
