Posolstvo

Hľadaj pokoj a usiluj sa oň.

Žalm 34.

 

Medzinárodný projekt Strom pokoja je založený na pravdivom príbehu obyčajného a bezvýznamného človeka. Takých je dnes niekoľko miliárd. Tým niekým obyčajným a bezvýznamným je môj prastarý otec Ondrej. Narodil sa v Lalinku, malej dedinke na území dnešného Slovenska. Náš rod v týchto kopcoch žije už od začiatku 16. storočia. Priame písomné pramene o Sobolovcoch z Lalinka sú z rokov 1580, 1641 alebo z roku 1770 a 1780.

Ondrej býval v jednoduchom ľudovom dome, zamestnával sa poľnohospodárstvom a nebol naozaj nikým výnimočným. Myslím ale, že mal svoje sny. Pretože ak by ich nemal, a nechcel niečo zmeniť na svojom živote, nikdy by sa neodhodlal ísť za prácou do Spojených štátov amerických. Ako sa asi musel cítiť, keď po prvý raz videl tú obrovskú zaoceánsku loď? Aká musela byť v porovnaní s jeho malou drevenou chalupou? A aké asi mal pocity, keď sa ocitol v New Yorku? Tá zmes národností, nezvyklý ruch a možno aj strach z neznáma. Ale mal jasný cieľ – zabezpečiť lepšiu budúcnosť svojej rodiny. Už zo zahraničia finančne podporoval svojich blízkych. Po návrate domov sa ich pomery zlepšili a rodine sa podarilo zväčšiť gazdovstvo. Všetky však ukončilo vypuknutie prvej svetovej vojny. O Ondrejovom osude rozhodli iní a inde. Všetky pekné plány a vyhliadky na krásnu budúcnosť razom ukončili hrôzy vojny. Môj prastarý otec sa domov nikdy nevrátil. Jeho manželka a deti roky nevedeli, kde je pochovaný. Ani mne sa to nepodarilo zistiť. Dnes viem presne to isté, čo moja prastará matka. Máme len jednu informáciu z matriky, že zomrel na ruskom bojisku. Dokonca sa nám zachovala iba jeho jediná fotografia. V tom čase bola takpovediac žena existenčne závislá od svojho muža. Strata manžela a otca bola niečím, čo mohlo mať aj tragické následky. Našťastie sa im podarilo tieto problémy ako-tak preklenúť. Keď sa blížilo 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny, rozhodol som sa ako krajinný architekt vysadiť na pamiatku prastarého otca strom. Jeden. Aby si moja rodina takto jeho pamiatku mohla uctiť. Dodnes užívame časť jeho pôvodného majetku, ktorý je výsledkom jeho tvrdej práce.

Na druhej strane, osud našej rodiny a tiež Ondrejov je takmer totožný s miliónmi neznámych vojakov po celom svete. Je úplne jedno, akej boli národnosti. Boli to otcovia, manželia, bratia či synovia. Niekto, kto mal meno a tvár. Niekto kto položil svoj život vo vojenskom konflikte. A tiež niekto, kto položil život za slobodu iných. Niekto, kto mal rád svoju rodinu a pohľad na rodnú krajinu. Niekto, na koho si dnes takmer nikto nespomenie. Často sa stretávam s otázkou, prečo a pre koho vlastne tento projekt robím. Myslím, že každý človek by mal po sebe zanechať nejaký odkaz. Je úplne jedno aký veľký a v akej forme. Dôležité je, aby sme nežili zbytočne a urobilo niečo prospešné pre spoločnosť. Mojou cestou je projekt Strom pokoja, ktorý robím nielen pre svojho prastarého otca. Robím ho pre všetkých vojakov, ktorí padli alebo boli inak postihnutí akýmkoľvek nezmyselným vojenským konfliktom. Robím to pre tých, ktorí mali svoje ideály a svoje sny o lepšom živote. Nerobím to pre známych vojvodcov a generálov, o ktorých sa píše v učebniciach. Ale o tých, na ktorých si nikto nespomenie. Na tých, ktorí splynuli so šedivým davom a boli pre niekoho iba masou a nástrojom na plnenie vlastných snov. Jednoducho pre všetkých neznámych vojakov, ktorých pozostatky ležia v masových hroboch, ale aj na neoznačených miestach. Už sa nedozvieme, ako sa volali, ale vieme, že pre nich môžeme urobiť aspoň jednu vec – zasadiť na ich pamiatku strom, ako symbol priateľstva a života.

A ako povedal pápež Benedikt XVI. na Svetovom dni pokoja v roku 2006: “Pokoj je nepotlačiteľnou túžbou prítomnou v srdci každého človeka, ktorá prekračuje akékoľvek špecifické kultúrne zvláštnosti. Práve preto sa musí každý cítiť byť zaviazaný slúžiť takémuto hodnotnému dobru a zasadzovať sa o to, aby sa doň nevkradla žiadna forma lži a neotrávila vzájomné vzťahy”.

Preto urobme láskavosť miazgou tohto sveta.

Marek Sobola

 

Tree of Peace Marek Sobola Lalinok Divinka Žilina

Pohľad na zahmlený Lalinok