Jeho Excelencia Sir Iakoba Taeia Italeli CMT, GCMG je bývalý generálny guvernér Tuvalu. Sir Iakoba je držiteľom veľkokríža britského rytierskeho Rádu sv. Michala a sv. Juraja. Generálny guvernér Tuvalu je zástupcom tuvaluánskeho panovníka (v súčasnosti je to kráľovná Alžbeta II.) a plní úlohy kráľovnej v jej neprítomnosti.
O projekte
Strom pokoja, (anglicky: “Tree of Peace”, rusky: Дерево мира, nemecky: Der Friedensbaum) je globálny medzinárodný projekt, ktorý vznikol na Slovensku. Projekt vznikol pri príležitosti 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a bol iniciovaný žilinským krajinným architektom Markom Sobolom. Hlavným cieľom projektu je podporiť posolstvo mieru výsadbou pamätných stromov na všetkých kontinentoch. Projekt sa vo svojom začiatku spájal s prvou svetovou vojnou, ktorá mala veľký vplyv aj na Sobolovu rodinu. Jeho pradedo Ondrej Sobola (Andreas Szobola) zomrel na ruskom bojisku na neznámom mieste. Táto udalosť autora inšpirovala k vytvoreniu živého pamätníka vojakom, ktorí zomreli na bojiskách prvej svetovej vojny na neznámych miestach a sú pochovaní bez označenia ich mien a identity. Pravdepodobne neexistuje na svete žiadna krajina, ktorá by nemala vojnovú obeť, alebo neznámeho vojaka. Okrem obetí vojen sa v súčasnosti stretávame čoraz častejšie s rôznymi prírodnými katastrofami, vrátane epidémií, ktorých obete sa dajú tak isto počítať v desaťtisícoch. Projekt vzdáva hold aj týmto ľuďom.
Projekt má ambíciu stať sa univerzálnym posolstvom spájajúcim národy. V súčasnosti nie je prísne spojený s rokom 1918 a prvou svetovou vojnou, ale všeobecne s potrebou mieru a vyhýbaniu sa globálnym vojenským konfliktom. Jeho hlavným nástrojom je strom, živý organizmus, ktorý predstavuje rast, prosperitu a prírodu. Chceme tým poukázať na globálny environmentálny problém a posilniť solidaritu ľudstva v snahe rešpektovať prírodu a jej zdroje, nie ju ovládnuť. Týmto spôsobom sa projekt stáva univerzálnym a jeho realizácia je umožnená vo všetkých krajinách sveta. Autor však nevylučuje alúziu na prvú svetovú vojnu, pretože vďaka okrúhlemu výročiu jej konca samotný projekt začal. Výsadbou stromov chceme poukázať nielen na nezmyselnosť vojenských konfliktov, ale tiež na nezmyselné drancovanie prírody vo všetkých jej sférach – na súši, v oceánoch či na znečistenie ovzdušia. Pretože všetky konania v rozpore s porozumením medzi národmi a zneužívaním prírodných zdrojov vedú k veľkým obetiam. Projekt má tiež svoje oficiálne logo, ktoré pozostáva z holubice – všeobecného symbolu mieru, ktorý sa spája so stromom – hlavným nástrojom projektu. Projekt je realizovaný ako dobrovoľná a komunitná služba občianskeho združenia Servare et Manere. Strom pokoja je európsky, medzinárodný a prísne apolitický projekt. Jeho hlavnou myšlienkou je posolstvo mieru a porozumenia prostredníctvom motta: „Urobme láskavosť miazgou tohto sveta“.
Projekt je realizovaný ako dobrovoľnícka a komunitná služba slovenského občianskeho združenia Servare et Manere. Strom mieru je hnutie zdola a tento projekt je kolektívnou aktivitou, ktorá napĺňa svoje poslanie na národnej a medzinárodnej úrovni. Všetci členovia vykonávajú svoju činnosť pre združenie pro bono.
STROMOV POKOJA
ZÚČASTNENÝCH KRAJÍN
PLÁNOVANÝCH STROMOV
Ondrej Sobola
Ondrej Sobola (7. august 1880 Lalinok, Rakúsko-Uhorsko – † 31. december 1918, úradne) bol vojak rakúsko-uhorskej armády. Jeho smrť na neznámom mieste počas prvej svetovej vojny bola inšpiráciou k myšlienke vzniku Stromu pokoja. Ondrej sa narodil v obci Lalinok do roľníckej rodiny. Dnes je Lalinok miestnou časťou obce Divinka v okrese Žilina. Za manželku si 31. augusta 1900 zobral Jozefínu Rapšíkovú z Keblova v rímsko-katolíckom kostole v Dlhom Poli. Ondrej bol do armády odvedený v roku 1901. Spolu so starším bratom Štefanom, podobne ako mnoho lalinčanov, skúšali hľadať šťastie a obživu v zahraničí. Vysťahovalectvo sa dotklo väčšiny rodín severného Slovenska, nakoľko z tohto regiónu pochádzali tí najchudobnejší obyvatelia. Vysťahovali sa často celé rodiny. Okolo roku 1906 teda bratia odcestovali do Spojených štátov amerických a ich bydlisko bola štvrť Clifton Heights v Delaware County v štáte Pennsylvania. Ondrej sa medzi rokmi 1907 – 1910 vrátil domov. Jeho mladší brat Ján vycestoval do Philadelphie 23. marca 1909. Ondrej do Spojených štátov opäť pricestoval 30. novembra 1910 a bola to jeho posledná cesta do tejto krajiny. Z dôvodu svojho pobytu v Pensylvánii sa v roku 1912 nezúčastnil povinných vojenských manévrov.
Do Lalinka sa vrátil pred rokom 1914 a po vypuknutí prvej svetovej vojny 4. augusta 1914 narukoval k rote Železničného zabezpečovacieho oddielu v Čadci, 15. domobraneckého pešieho pluku (maďarsky: 15. népfelkelő gyalogezred ütközetei) ako záložník. Začiatkom vojny slúžil na čadčianskej železničnej stanici a neskôr ho nasadili do ostrého boja na východnom fronte v Haliči. Vynechávanie manévrov, vyšší vek a ďalšie okolnosti mali pre Ondreja fatálne následky. Od roku 1915 je nezvestný a pravdepodobne zomrel na neznámom mieste. Úradne bol za mŕtveho vyhlásený až v roku 1930 po mnohých intervenciách jeho manželky s oficiálnym dátumom smrti 31. decembra 1918.
