Veľkovojvodstvo Mecklenburg-Strelitz bolo územím v severnom Nemecku, ktoré bolo bolo suverénnym štátom až do roku 1918. Súčasnou Hlavou domu Mecklenburg-Strelitz je Jeho Výsosť Borwin, vojvoda z Mecklenburgu. Predstavitelia Domu si ctia filozofické myšlienky založené na neustálom hľadaní mieru.
O iniciatíve
Strom pokoja, (anglicky: “Tree of Peace”, nemecky: Der Friedensbaum, Francúzsky: L’Arbre de la Paix) je globálna medzinárodná iniciatíva, ktorá vznikla na Slovensku. Projekt vznikol pri príležitosti 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a bol iniciovaný žilinským krajinným architektom Markom Sobolom. Hlavným cieľom projektu je podporiť posolstvo mieru výsadbou pamätných stromov na všetkých kontinentoch. Projekt sa vo svojom začiatku spájal s prvou svetovou vojnou, ktorá mala veľký vplyv aj na Sobolovu rodinu. Jeho pradedo Ondrej Sobola (Andreas Szobola) zomrel na ruskom bojisku na neznámom mieste. Táto udalosť autora inšpirovala k vytvoreniu živého pamätníka vojakom, ktorí zomreli na bojiskách prvej svetovej vojny na neznámych miestach a sú pochovaní bez označenia ich mien a identity. Pravdepodobne neexistuje na svete žiadna krajina, ktorá by nemala vojnovú obeť, alebo neznámeho vojaka. Okrem obetí vojen sa v súčasnosti stretávame čoraz častejšie s rôznymi prírodnými katastrofami, vrátane epidémií, ktorých obete sa dajú tak isto počítať v desaťtisícoch. Projekt vzdáva hold aj týmto ľuďom.
Projekt má ambíciu stať sa univerzálnym posolstvom spájajúcim národy. V súčasnosti nie je prísne spojený s rokom 1918 a prvou svetovou vojnou, ale všeobecne s potrebou mieru a vyhýbaniu sa globálnym vojenským konfliktom. Jeho hlavným nástrojom je strom, živý organizmus, ktorý predstavuje rast, prosperitu a prírodu. Chceme tým poukázať na globálny environmentálny problém a posilniť solidaritu ľudstva v snahe rešpektovať prírodu a jej zdroje, nie ju ovládnuť. Týmto spôsobom sa projekt stáva univerzálnym a jeho realizácia je umožnená vo všetkých krajinách sveta. Výsadbou stromov chceme poukázať tiež na nezmyselné drancovanie prírody vo všetkých jej sférach – na súši, v oceánoch či na znečistenie ovzdušia. Myslíme si, že všetky konania v rozpore s porozumením medzi národmi a zneužívaním prírodných zdrojov vedú k veľkým obetiam. Projekt má tiež svoje oficiálne logo, ktoré pozostáva z holubice – všeobecného symbolu mieru, ktorý sa spája so stromom – hlavným nástrojom projektu. Projekt je realizovaný ako dobrovoľná a komunitná služba občianskeho združenia Servare et Manere. Strom pokoja je európsky, medzinárodný a prísne apolitický projekt. Jeho hlavnou myšlienkou je posolstvo mieru a porozumenia prostredníctvom motta: „Urobme láskavosť miazgou tohto sveta“.
Projekt je realizovaný ako dobrovoľnícka a komunitná služba slovenského občianskeho združenia Servare et Manere. Strom mieru je hnutie zdola a tento projekt je kolektívnou aktivitou, ktorá napĺňa svoje poslanie na národnej a medzinárodnej úrovni. Všetci členovia vykonávajú svoju činnosť pre združenie pro bono.
STROMOV POKOJA
ZÚČASTNENÝCH KRAJÍN
PLÁNOVANÝCH STROMOV
Ondrej Sobola
Ondrej Sobola (7. august 1880 Lalinok, Rakúsko-Uhorsko – † 31. december 1918, úradne) bol vojak rakúsko-uhorskej armády. Jeho smrť na neznámom mieste počas prvej svetovej vojny bola inšpiráciou k myšlienke vzniku Stromu pokoja. Ondrej sa narodil v obci Lalinok do roľníckej rodiny. Dnes je Lalinok miestnou časťou obce Divinka v okrese Žilina. Za manželku si 31. augusta 1900 zobral Jozefínu Rapšíkovú z Keblova v rímsko-katolíckom kostole v Dlhom Poli. Ondrej bol do armády odvedený v roku 1901. Spolu so starším bratom Štefanom, podobne ako mnoho lalinčanov, skúšali hľadať šťastie a obživu v zahraničí. Vysťahovalectvo sa dotklo väčšiny rodín severného Slovenska, nakoľko z tohto regiónu pochádzali tí najchudobnejší obyvatelia. Vysťahovali sa často celé rodiny. Okolo roku 1906 teda bratia odcestovali do Spojených štátov amerických a ich bydlisko bola štvrť Clifton Heights v Delaware County v štáte Pennsylvania. Ondrej sa medzi rokmi 1907 – 1910 vrátil domov. Jeho mladší brat Ján vycestoval do Philadelphie 23. marca 1909. Ondrej do Spojených štátov opäť pricestoval 30. novembra 1910 a bola to jeho posledná cesta do tejto krajiny. Z dôvodu svojho pobytu v Pensylvánii sa v roku 1912 nezúčastnil povinných vojenských manévrov.
Do Lalinka sa vrátil pred rokom 1914 a po vypuknutí prvej svetovej vojny 4. augusta 1914 narukoval k rote Železničného zabezpečovacieho oddielu v Čadci, 15. domobraneckého pešieho pluku (maďarsky: 15. népfelkelő gyalogezred ütközetei) ako záložník. Začiatkom vojny slúžil na čadčianskej železničnej stanici a neskôr ho nasadili do ostrého boja na východnom fronte v Haliči. Vynechávanie manévrov, vyšší vek a ďalšie okolnosti mali pre Ondreja fatálne následky. Od roku 1915 je nezvestný a pravdepodobne zomrel na neznámom mieste. Úradne bol za mŕtveho vyhlásený až v roku 1930 po mnohých intervenciách jeho manželky s oficiálnym dátumom smrti 31. decembra 1918.
Rumunská kráľovská rodina: Kráľovská medaila za vernosť (Medalia Regală pentru Loialitate), prvý slovenský laureát.
Franko-neapolská vetva kráľovskej dynastie Bourbonovcov – Oboch Sicílií: Rád konštantiniánských rytierov sv. Juraja, bronzová Medaila Benemerenti.
Dynastia Romanovcov: Cisárska pamätná medaila „Na pamiatku 100. výročia veľkej vojny, 1914-1918“ udelená za zásluhy o zachovanie pamiatky na vojakov prvej svetovej vojny v projekte Strom pokoja.
