Správa č. 13/2026

Žilina, 19. septembra 2026. Migrácie obyvateľstva boli dôležitou súčasťou historického vývoja nielen severozápadného Slovenska, kde rod Sobola žije usadený už niekoľko storočí. K príčinám vysťahovalectva patrili početné neúrody a následné hladomory, epidémie, živelné pohromy, nedostatok pracovných príležitostí mimo poľnohospodárstva, zadlžovanie obyvateľstva v dôsledku alkoholizmu, ale aj reformácia či protireformácia. Za špecifickú príčinu treba považovať značnú hustotu obyvateľstva na jednotku ornej pôdy a rozdrobenosť roľníckych hospodárstiev. Druhá polovica 19. storočia priniesla aj vysťahovalectvo do priemyselne sa rozvíjajúcich Spojených štátov amerických, ako hovorili Slováci: „do Ameriky.“

Charakteristickou črtou zámorskej emigrácie obyvateľov územia súčasného severozápadného Slovenska boli ich opakované odchody a návraty, vďaka čomu ich v americkej tlači prezývali birds of sea (vtáci mora). Informácie pre vysťahovalcov ponúkali agenti, ktorí zabezpečovali potrebné dokumenty a vedeli, ako a s čím treba cestovať, prípade ľudia cestovali už so skúsenými spoluobčanmi. Na zaoceánske lode vysťahovalci nastupovali obvykle v Antverpách, Brémach alebo Hamburgu.

S príbehom Stromu pokoja sú spojené osudy potomkov Štefana Sobolu a Alžbety Blaščíkovej: Ondreja, Štefana, Jozefa († v detskom veku na choleru), Juraja († v detskom veku na choleru), Anny († v detskom veku na choleru), Jána, Alžbety, Juraja, Jozefa a Adama. Bola to rozsiahla rodina a až traja jej členovia vycestovali do za prácou do Spojených štátov. Bratia Ondrej a Štefan vycestovali do USA už okolo roku 1906 a ich miestom pobytu bola známa štvrť Clifton Heights v Philadelphii (Ján vycestoval neskôr). Dokonca sa tu 20. októbra 1906 v kostole sv. Jána Nepomuckého oženil Štefan Sobola s Máriou Marcovou. Ako svedkovia sú uvedení brat Ondrej Sobola, Anna Očadlíková a Adam Šajnoha. Z tohto obradu sa zachovali unikátne spoločné fotografie. Úplne vpravo je Ondrej Sobola, člen rodiny, ktorého osud bol inšpiráciou k vzniku medzinárodnej iniciatívy Strom pokoja. Jeho brat Štefan s manželkou v USA pobudli dlhšiu dobu. V roku 1910 sa im tu narodil syn Jozef. Aj preto bol jeden z prvých Stromov pokoja vysadený v Spojených štátoch amerických.

Ondrej sa medzi rokmi 1907 – 1910 vrátil naspäť do Lalinka a do USA znovu vycestoval 30. 11. 1910. Po príjazde na Ellis Island uviedol ako dôvod cesty návštevu brata Štefana s adresou v Clifton Heights v Philadelphii. Do USA pricestoval loďou SS Friedrich der Grosse, s hotovosťou 20 amerických dolárov. Štefan sa vrátil do vlasti, pravdepodobne kvôli investíciám do nehnuteľností. Naspäť do USA vyplával z Brém. Do cieľa prišiel 5. 10. 1912 na lodi SS Kornprinz Wilhelm a návšteva bola tento krát opačná – v Philadelphii navštívil brata Ondreja, ktorý sa mu pravdepodobne staral o rodinu, pretože maloletý syn Jozef určite zostal v Spojených štátoch. Ondrej sa kvôli pobytu v Philadelphii nezúčastnil na vojenských cvičeniach v roku 1912. Definitívne sa vrátil do Lalinka pred rokom 1914 a po vypuknutí Prvej svetovej vojny narukoval do armády. Štefan v čase vypuknutia, a aj počas Prvej svetovej vojny stále žil v USA. Istému kontaktu s vojenskými udalosťami sa predsa len nevyhol. V rokoch 1917 – 1918 prebiehala registrácia všetkých mužov vo veku od 18 – 45 rokov, ktorí sa zdržiavali v USA a niekedy slúžili v armáde, vrátane imigrantov. Štefan Sobola vyplnil registračnú kartu World War I Draft Registration Card 12. 9. 1918, z ktorej sme sa okrem iného dozvedeli, že pracoval ako výrobca zmrzliny v známej americkej spoločnosti Breyers Ice Cream Company v Philadelphii. V Spojených štátoch podľa sčítania obyvateľstva žil ešte v roku 1920 a potom sa už definitívne vrátil do novovzniknutého Československa. Osudy Sobolovcov sú veľmi podobné s tisícami Slovákov, ktorí hľadali šťastie v zámorí v prvej tretine 20. storočia.

Vysťahovalectvo sa u navrátilcov prejavilo rozrušovaním tradičného spôsobu ich života a vnášaním prvkov mestskej kultúry do vidieckeho prostredia. Vďaka rôznorodosti prostredí, v ktorých sa vysťahovalci pohybovali, odlišnosti jazykov a kultúr vytváralo príležitosti k výmene niektorých materiálnych aj nemateriálnych hodnôt, ktoré sa svojským spôsobom odrazili v živote reemigrantov a ich prostredníctvom aj v tradičnej kultúre severozápadného Slovenska. Malo dosah na rodinný život, spoločenské dianie v obci, na odev, architektúru, hygienu, stravovanie, mechanizáciu poľnohospodárskych prác i vzdelanie obyvateľstva.