EN | SK

Tree of Peace_Šumarice Memorial Park_Spomen-park Kragujevački oktobar_Спомен-парк Крагујевачки октобар

Pamätný Strom pokoja v Srbskej republike

Kragujevac, 21. október 2019. V Srbskej republike bol vysadený v poradí už desiaty Strom pokoja. Výsadba bola súčasťou celorepublikového podujatia, kedy si veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková a predstavitelia srbských štátnych inštitúcií v niekdajšom hlavnom meste Srbského kniežatstva Kragujevaci, spoločne uctili obete fašistickej agresie na tradičnom spomienkovom podujatí s názvom Veľká školská hodina (srbsky: Veliki školski čas). Pred 78 rokmi bolo na tomto mieste zavraždených takmer tritisíc srbských občanov vrátane tristo študentov tamojších stredných škôl ako akt pomsty okupačných síl. Veľvyslankyňa Repčeková spolu s vojenskou pridelenkyňou kpt. Zuzanou Majerovou položili veniec k pamätníku v Lesoparku Šumarice (srbsky: Spomen-park „Kragujevački oktobar“) a vyzvali nové generácie, aby nikdy nepripustili zopakovanie týchto nešťastných udalostí. V tomto lesoparku sa takisto nachádza pomník venovaný pamiatke 44 slovenských vojakov, ktorí boli popravení 8. júna 1918 na starej strelnici, tzv. Stanovljanskom poli, neďaleko samotného mesta Kragujevac. Vojaci boli príslušníkmi náhradného práporu 71. pešieho “trenčianskeho” pluku, pričom udalosti predchádzala vzbura týchto vojakov, ktorí sa vzpriečili svojmu veleniu. Išlo o jeden z najväčších protestov vojakov 1. svetovej vojny priamo na fronte.

Na obete, ktoré položili svoj život v často nezmyselných vojnách, neslobodno zabúdať. Jednou z možností, ako si ich život uchovať v pamäti, je aj náš Strom pokoja. Tento projekt, ktorý inicioval slovenský krajinný architekt a heraldik Marek Sobola je živým pamätníkom vysádzaným na počesť známych aj neznámych obetí 1. svetovej vojny, či vojnových konfliktov vo všeobecnosti. Je zároveň stromom života a mieru. Dnešnej generácii pripomína útrapy vojny a nebezpečenstvá, ktoré neprežila, a tiež sa snaží poukázať na niektoré paralely, s ktorými sa aj v súčasnosti vo svete stretávame. Veľvyslankyňa Dagmar Repčeková a autor projektu Marek Sobola za prítomnosti ministerky pre demografiu a populačný rozvoj Slavice Đukić Dejanović, Aleksandara Živkovića, štátneho tajomníka srbského Ministerstva obrany i predstaviteľov mesta Kragujevac zasadili priamo v areáli spomínaného pomníka Strom pokoja. Vedľa stromu bol umiestnený pamätný pilier s plaketou. Ide o veľmi čestné a najmä pietne miesto. V príhovore sa veľvyslankyňa vrátila aj k aktuálnemu predsedníctvu Slovenskej republiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, kde je jednou z našich kľúčových priorít proces zmierenia, ktorý je obzvlášť v regióne západného Balkánu mimoriadne dôležitý. Aj tento symbolický akt sadenia stromu by tak mohol byť impulzom pre hľadanie vzájomnej dôvery a kompromisov. Po ruskom Petrohrade či americkom Kansas City ide o ďalší zo Stromov pokoja vysadených vo svete. Týmto aktom sa aj Srbská republika pripojila ku krajinám, v ktorej si vážia porozumenie a mier medzi národmi.

Za pamätný strom bola zvolená Tuja západná ktorú venoval Štátny podnik pre obhospodarovanie lesov „Srbijašume“. Táto drevina má plytšiu koreňovú sústavu a keďže ide o pietne miesto s hrobmi, iný druh stromu by mohol neskôr narušiť hroby koreňovou sústavou. Na druhej strane ako stálozelená drevina pripomína stálu potrebu priateľstva, tolerancie a porozumenia medzi národmi. Medzi dôležitých partnerov výsadby stromu v Kragujevaci patrilo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, mesto Kragujevac a tiež niekoľko slovenských obcí, ktorých občania boli popravení na Stanovljanskom poli a ich mená sú vytesané na pamätníku: Divina, Štiavnik, Belá, Krpeľany a Hruštín. O podujatí priniesli informácie aj srbské médiá.


Tree of Peace in Kragujevac – the beginning of the ceremony
The planting a Tree of Peace in Kragujevac
Slovak Memorial dedicated to the memory of 44 Slovak soldiers who were executed in 1918



Autor textu/správy: Marek Sobola
Zdroj fotografie: Zoran Lazarevic
Zdroj textu: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade