Správa č. 05/2026
Nová Bystrica, Vychylovka, 2. máj 2026. Kysuce, malebný lesnatý región na severozápade Slovenska sa môže pýšiť krásnymi miestami na turistiku, bohatou históriou a svojskými tradíciami. Toto všetko dáva regiónu nezameniteľný charakter. Avšak život v drsnej prírode bol v minulosti mimoriadne ťažký. Dlhé zimy a krátke leto poskytovali miestnym obyvateľom len veľmi krátky čas na zabezpečenie základných potravín. Kysuce postihovali v minulosti početné neúrody a následné hladomory, epidémie, živelné pohromy či nedostatok pracovných príležitostí mimo poľnohospodárstva. Práve v týchto ťažkých podmienkach obyvateľom poskytovala útechu viera, ktorá je v regióne stále živá a je súčasťou duchovného života predkov. Dnes je už situácia samozrejme iná ako kedysi, ale región je známy udržiavaním tradícií a ľudových zvykov. Kysuce sú známe aj vďaka národopisnej expozícii Múzea kysuckej dediny, ktorá vznikla z dôvodu výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica, rezervoára pitnej vody pre celý región. Expozícia bola sprístupnená v roku 1981 a prezentuje ľudovú architektúru a spôsob života i kultúry ľudu na Kysuciach na prelome 19. a 20. storočia.
V roku 2026 si Múzeum kysuckej dediny pripomína 45. výročie svojej prevádzky. Pri tejto príležitosti ho na pozvanie etnológa Mareka Sobolu navštívil apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli. Jeho návšteva vyvrcholila mimoriadnym aktom požehnania historickej Kaplnky Ružencovej Panny Márie z prvej pol. 19. stor., ktorá bola do múzea v minulosti prevezená zo Zborova nad Bystricou a dodnes slúži na liturgické účely i ako filmová kulisa.
Apoštolský nuncius z titulu svojej diplomatickej pozície spravidla nepožehnáva religiózne objekty v štáte, v ktorom reprezentuje Svätého Otca, preto je udelenie tejto výnimky mimoriadnou udalosťou pre celý región. Objekt už navždy zostane spojený s jeho menom. Slávnostný obrad za účasti diplomatického zboru, predstaviteľov Žilinskej diecézy a samosprávy prepojil náboženské tradície s medzinárodnou diplomaciou. Výnimočnosť podujatia podčiarkla prítomnosť veľvyslancov a diplomatov z viacerých krajín vrátane, Španielska, Českej republiky, Albánska, Severného Macedónska, Rumunska a Chorvátska, či vojenských predstaviteľov Slovinska. Hostia si uctili pamiatku predkov, ktorí v ťažkých podmienkach Kysúc nachádzali útechu práve v duchovnom živote a v architektúre, ktorú sa múzeum snaží uchovať pre ďalšie generácie.
Záver podujatia patril symbolickému prepojeniu kultúry a prírody. Do kysuckej pôdy bola vysadená „Lipa dvoch biskupov“, ktorá sa stala prvým stromom novovznikajúceho Arboréta sv. Huberta. Lipa je vyvrcholením staršej spolupráce žilinským biskupom Mons. Tomášom Galisom a Mons. Jurijom Bizjakom, emeritným koperským biskupom. Apoštolský nuncius zároveň požehnal základný kameň tohto arboréta, vytvorený z pozostatkov historického pastierskeho obydlia. Projekt tak rozširuje expozíciu skanzenu o zbierku domácich drevín a posilňuje medzinárodné priateľstvá.
Podujatie je kresťanským príkladom spájania diplomacie, kultúry, tradícií a náboženstva, aké nemá na Slovensku obdobu. Dôležitou témou diskusie tiež bolo hľadanie cesty pre výsadbu Stromu pokoja na území cirkevného štátu Vatikán.
